Od 1. januára 2026 vstupujú do praxe materských škôl legislatívne zmeny, s ktorými úzko súvisí aj povinnosť zosúladiť Školský vzdelávací program (ŠkVP) najneskôr do 31. augusta 2026. Hneď po inklúzii je ďalšou veľkou témou, ktorá u riaditeliek a učiteliek momentálne najviac rezonuje, práve digitalizácia v školskom vzdelávacom programe materskej školy.

Mnohé školy si kladú legitímnu otázku: Stačí do dokumentu doplniť vetu o tom, akú techniku sme nakúpili, alebo je potrebné opísať celý proces? Tento článok vás krok za krokom prevedie tým, čo presne sa mení, ako digitálne technológie v MŠ správne uchopiť, a ponúkne vám konkrétne vzory textov a aktivít, aby ste sa vyhli zbytočnému stresu.

Čo znamená digitalizácia v MŠ a v každodennej praxi?

Najväčším mýtom je predstava, že digitalizácia znamená deti pasívne sediace pred obrazovkami tabletov. Základným pravidlom, ktoré by malo z vášho nového ŠkVP jasne vyžarovať, je toto: Digitálne technológie v žiadnom prípade nenahrádzajú priamu skúsenosť dieťaťa, pohyb, sociálnu interakciu ani bežnú hru.

V predprimárnom vzdelávaní slúžia technológie výlučne ako podporný nástroj učenia sa, ktorý má dopĺňať zážitkové učenie a tvorivé činnosti. Ide o premyslené, bezpečné a veku primerané využívanie nástrojov na podporu objavovania, komunikácie, spolupráce s rodičmi a dokumentovania pokroku detí. Znamená to napríklad budovať základy digitálneho a informatického myslenia prostredníctvom hry a riešenia problémov, a to aj s využitím nedigitálnych (unplugged) pomôcok.

4 kľúčové oblasti, ktoré nesmú v novej kapitole chýbať

Nová kapitola o stratégii digitálnej transformácie nemá byť len súpisom interaktívnych tabúľ či iného vybavenia. Má opísať váš pedagogicky ukotvený proces. Odporúča sa, aby ste v nej konkrétne opísali tieto 4 oblasti:

1. Zmysluplnosť a limity: Jasne zadefinujte, že technológie využívate s ohľadom na vývinové osobitosti detí a prísne dbáte na ochranu ich fyzického aj psychického zdravia pri personalizovanom a inkluzívnom prístupe.
2. Celoškolský prístup: Opíšte, ako technológie prepájate s aktívnym učením sa detí a ako zachovávate zdravú rovnováhu medzi digitálnymi a nedigitálnymi skúsenosťami.
3. Spôsob využitia: Kde presne deťom technológie pomáhajú? Dokumentovanie pokroku, spoločné vyhľadávanie informácií po návrate z vychádzky, či využitie pri projektovom učení.
4. Rozvoj učiteliek: Nezabudnite do stratégie zahrnúť plán rozvoja digitálnych kompetencií vašich pedagogických zamestnancov, pretože oni sú pri budovaní bezpečného vzdelávacieho prostredia kľúčoví.

Strategický tip pre riaditeľky: Digitalizácia sa nekončí len v jednej povinnej kapitole. Prirodzene sa prelína celým dokumentom – od zamerania školy a cieľov výchovy, cez učebné osnovy, kde môžete uviesť využívanie digitálnych učebných zdrojov, až po moderné spôsoby komunikácie s rodičmi a pedagogickú dokumentáciu, s ktorou učiteľkám technológie pomáhajú každý deň.

5 praktických krokov pre riaditeľky pri úprave ŠkVP

• Krok 1: Zhodnoťte vybavenie a reálnu prácu. Aké pomôcky máte reálne k dispozícii a ako ich učiteľky s deťmi dnes využívajú?
• Krok 2: Ujasnite si hranice. Aké pravidlá digitálnej hygieny uplatňujete, aby ste chránili zdravie detí?
• Krok 3: Určite oblasti v ŠkVP. Zadefinujte si, kde všade v dokumente sa digitálne technológie spomenú (osnovy, ciele, hodnotenie, spolupráca s rodinou).
• Krok 4: Vytvorte konkrétny text. Využite vaše zistenia a naformulujte stratégiu (pomôcť si môžete vzormi nižšie).
• Krok 5: Overte súlad s praxou. Prečítajte si výsledok a uistite sa, že text je skutočne o vašej škole a nevznikol len z povinnosti.

3 najčastejšie chyby, ktorým sa pri tvorbe určite vyhnite

Pri úprave dokumentov sa v praxi materských škôl objavuje niekoľko typických nedorozumení, na ktoré upozorňuje aj inšpekcia. Dajte si pozor najmä na tieto tri:

❌ Zamieňanie digitalizácie výlučne za „používanie tabletov“: Digitalizácia je širší pedagogický prístup. Ide aj o fotenie, nahrávanie hlasu, prácu s robotickými hračkami či logické aktivity rozvíjajúce informatické myslenie bez obrazoviek.

❌ Písanie príliš všeobecných fráz a súpisy majetku: Veta „Materská škola disponuje dvomi interaktívnymi tabuľami“ nie je stratégia. Nehovorí to nič o tom, ako presne s nimi učiteľky v triede pracujú a aký je ich pedagogický zámer.

❌ Text, ktorý neodráža realitu: Toto je najdôležitejšie pravidlo – ak do programu napíšete, že deti zaznamenávajú zmeny v prírode digitálnym fotoaparátom, musí sa to skutočne odohrávať vo vašej praxi.

Vytvorte si plánovanie, ktoré skutočne žije!

Správne zapracovaná digitalizácia v školskom programe nemá byť iba formálnym textom. Technológie majú zjednodušiť vašu prácu, najmä pri dokumentovaní a hodnotení. Ak pri aktualizácii školského programu riešite aj to, ako prepojiť štandardy, ciele, aktivity a reflexiu do konkrétnej praxe, práve v tom vám uľahčí život odborná metodická príručka Od štandardov k praxi. Obsahuje hotový systém plánovania, ktorý šetrí čas, prináša istotu a prepája požiadavky ŠVP s reálnou praxou v triede.

Príklady do vašej praxe

Keď si budete upravovať svoje ciele a aktivity v MŠ, aby odrážali novú dobu, môžete sa inšpirovať:

Praktické aktivity v MŠ

Inšpirácia do ŠkVP: Krátke formulácie

Môžete sa inšpirovať týmito krátkymi formulkami a upraviť si ich pre vaše potreby:

• Základná formulácia k bezpečnosti: „Pri začleňovaní digitálnych pomôcok dôsledne dbáme na ochranu fyzického a psychického zdravia detí. Čas pri zariadeniach je limitovaný a sprevádzaný cielenou interakciou učiteľky, ktorá modeluje zodpovedné využívanie.“
• K prepojeniu s rodičmi: „Digitálne technológie cielene využívame aj na transparentnú komunikáciu so zákonnými zástupcami, s cieľom zdieľať vzdelávacie pokroky detí (elektronické portfóliá).“
• Prepojenie s inklúziou: „Pri využívaní digitálnych pomôcok uplatňujeme inkluzívny prístup. Nástroje využívame tak, aby rešpektovali tempo učenia sa a východiskovú úroveň každého dieťaťa, čo pomáha prekonávať vzdelávacie bariéry.“

3 komplexné vzory textov do vášho ŠkVP

Vyberte si štýl, ktorý najlepšie vystihuje charakter vašej materskej školy. Tieto texty si môžete skopírovať a následne do detailov upraviť do novej samostatnej kapitoly.

VZOR 1: Odborný a komplexný

V našej materskej škole vnímame digitálnu transformáciu ako systematický, premyslený a pedagogicky ukotvený proces. Jeho cieľom je zmysluplné začleňovanie digitálnych technológií do výchovno-vzdelávacej činnosti tak, aby plne rešpektovali vývinové osobitosti detí predškolského veku. Digitálne technológie využívame výlučne ako podporný nástroj učenia sa, a v žiadnom prípade nimi nenahrádzame priamu skúsenosť, prirodzený pohyb, sociálnu interakciu a hru.

Náš celoškolský prístup je založený na rovnováhe medzi digitálnymi a nedigitálnymi skúsenosťami. Deti vedieme k porozumeniu základným javom digitálnej doby a budujeme u nich základy digitálneho a informatického myslenia prostredníctvom objavovania, tvorivých činností a riešenia problémov, a to aj s využitím nedigitálnych pomôcok.

Pri využívaní nástrojov uplatňujeme personalizovaný a inkluzívny prístup, ktorý zohľadňuje individuálne tempo každého dieťaťa, pričom dôsledne dbáme na ochranu jeho fyzického a psychického zdravia. Neoddeliteľnou súčasťou stratégie je neustály rozvoj digitálnych kompetencií pedagogických zamestnancov, ktorí nástroje kriticky vyberajú a vytvárajú bezpečné prostredie.

VZOR 2: Praktický a vyvážený

Naša materská škola začleňuje digitálne technológie do vzdelávania prirodzeným a pedagogicky odôvodneným spôsobom. Digitálne nástroje (fotoaparáty, programovateľné hračky, interaktívne tabule) sú u nás využívané primárne pri tvorivých aktivitách detí, pri dokumentovaní ich zážitkov a pri spoločnom objavovaní javov sveta.

Základom našej stratégie je bezpečné a zodpovedné využívanie technológií, ktoré je vždy primerané veku detí a je v prísnej rovnováhe s pohybovými, sociálnymi a tvorivými aktivitami. Sme si vedomí, že technológie nenahrádzajú priamu skúsenosť ani voľnú hru.

Digitálnu transformáciu chápeme ako postupný proces rozvoja samotnej pedagogickej práce. Z tohto dôvodu sa zameriavame aj na rozvoj digitálnych kompetencií našich pedagogických zamestnancov. Učiteľky spoločne hľadajú cesty, ako zmysluplne prepájať tradičné formy učenia s modernými nástrojmi tak, aby podporili aktívne učenie sa detí a zároveň chránili ich zdravý vývin.

VZOR 3: Zameraný na profiláciu školy (s dôrazom na prírodu/pohyb/región)

Materská škola integruje digitálne technológie do výchovno-vzdelávacieho procesu s jasným cieľom – obohatiť hlavné zameranie našej školy. Nástroje chápeme ako prostriedok na rozšírenie možností objavovania a učenia sa, pričom striktne dodržiavame zásadu, že nesmú nahradiť priamu skúsenosť, pohyb a hru detí.

(Ak máte environmentálne zameranie): Naša pedagogická práca podporuje predovšetkým aktívne objavovanie prírody. Digitálne nástroje cielene využívame na dokumentovanie pozorovaní vonku, napríklad pri zaznamenávaní zmien počas ročných období alebo pri tvorbe jednoduchých detských enviro-projektov.

(Ak máte pohybové zameranie): Keďže naša škola kladie dôraz na zdravý životný štýl, technológie využívame najmä pri dokumentovaní športových aktivít. Deti majú možnosť sledovať krátke ukážky správnych pohybových cvičení alebo pozorovať vlastný pohyb na videu, čo im pomáha pri reflexii.

Základom našej stratégie je vytváranie bezpečného prostredia a prístup rešpektujúci osobitosti každého dieťaťa. Rovnako dôležitý je pre nás kontinuálny rozvoj učiteliek, ktoré technológie kriticky posudzujú a zodpovedne začleňujú do aktivít.

Záver

Zavedenie kapitoly o digitálnej transformácii nie je formálnym strašiakom. Tak, ako pri tvorení kapitoly o inklúzii (o ktorej si môžete prečítať v predchádzajúcom článku), ide o výbornú príležitosť dať na papier to, čo mnohé šikovné učiteľky už dávno robia. Digitalizácia v MŠ nemá byť o technológiách pre technológie. Má byť o zmysluplnom, bezpečnom a veku primeranom používaní nástrojov, ktoré podporujú aktívne učenie detí, pomáhajú vám v profesionálnej práci a zbližujú škôlku s rodinou.

Článok Digitalizácia v školskom vzdelávacom programe materskej školy: postup a vzory je zobrazený ako prvý na Radostné detstvo.

Článok Inklúzia v školskom vzdelávacom programe materskej školy: postup a vzory je zobrazený ako prvý na Radostné detstvo.

Plánovanie v materskej škole patrí medzi činnosti, ktoré často zaberajú veľa času. Mnohé učiteľky zažívajú pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti pocit neistoty a frustrácie. Štandardy opisujú očakávané prejavy detí, no neposkytujú návod, ako má vyzerať príprava na edukačnú aktivitu. Plánovanie by však nemalo byť len byrokratickou povinnosťou pre prípadnú kontrolu. Má to byť vaša mapa, váš osobný kompas, vďaka ktorému presne viete, kam s deťmi kráčate.

Pozrime sa spoločne na to, ako si plánovanie v materskej škole zjednodušiť. Ako prepojiť štandardy s cieľmi, aktivitami a následnou reflexiou tak, aby sa plánovanie stalo pevnou oporou vašej práce. Ak si chcete pozrieť konkrétny príklad, ako sa výkonové štandardy dajú premeniť na ciele, aktivity a reflexiu, môžete si zdarma stiahnuť ukážku z metodickej príručky Od štandardov k praxi tu.

Prečo je plánovanie v materskej škole často náročné?

Aby sme mohli problém vyriešiť, musíme najprv pochopiť, prečo vôbec vzniká. Štátny vzdelávací program (ŠVP) je rámcový dokument, ktorého úlohou nie je mikromanažment vašej triedy, ale ukázanie celonárodného smeru rozvoja detí.

Výkonové štandardy sú preto písané jazykom, ktorý opisuje ideálny, finálny stav – napríklad: „Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami…“ alebo „V skupine objektov určí objekt na základe daného pravidla…“. Takéto formulácie sú dôležité, no pre učiteľku o 7:30 ráno v triede s dvadsiatimi deťmi sú príliš abstraktné.

Realita každodennej praxe v materskej škole

• Zmiešané vekové skupiny, kde jedno dieťa hovorí v súvetiach a iné len začína tvoriť jednoduché vety.
• Rozdielne tempo učenia a rôznorodé rodinné prostredie detí.
• Nedostatok času a pokoja na prípravu, ktorá sa často odohráva po večeroch na úkor vášho voľna.
• Byrokratickú záťaž a tlak na to, aby bolo všetko „na papieri“ správne.

Plánovanie však nemôže začať len otvorením dokumentov. Východiskom musí byť vždy pedagogická diagnostika. Aby ste deťom neplánovali to, čo už vedia, musíte najprv poznať ich aktuálnu úroveň a identifikovať ich zónu najbližšieho rozvoja.

Štyri kroky úspešného plánovania: Jasná a logická štruktúra

Aby ste si plánovanie upratali, vnímajte každú pedagogickú situáciu ako reťaz štyroch prvkov. Zavedenie tohto systému do vašej praxe vám ušetrí desiatky hodín premýšľania.

Výkonový štandard → Výchovno-vzdelávací cieľ → Aktivita / Stratégia → Reflexia (Evalvácia)

Poďme si tento „štvorlístok“ rozobrať na drobné, aby sme mu úplne porozumeli.

Krok 1: Výkonový štandard (váš kompas)

Toto je bod nula. Otvoríte ŠVP a vyberiete si oblasť, ktorú idete v danom týždni s deťmi rozvíjať. Výkonový štandard vám ukazuje ideálny smer. Pri čítaní štandardu si položte základnú otázku: Čo presne má dieťa robiť, ako sa má správať alebo čo má vedieť, keď tento štandard vo finále dosiahne?

Vychádzajte zo svojho Školského vzdelávacieho programu. Ak je štandard pre vaše deti príliš náročný (napríklad v zmiešanej triede), použite Adaptácie výkonových štandardov. Tie vám pomôžu zvoliť primeranú výkonovú úroveň (U1 – U5) bez ohľadu na vek dieťaťa. V jednej aktivite tak môžu staršie deti cieľ plniť samostatne (U3) a mladšie len napodobňovaním (U1)

Krok 2: Výchovno-vzdelávací cieľ (vaša cieľová stanica)

Tu prichádza vaša odbornosť. Štandard musíte zúžiť na konkrétnu, merateľnú a pozorovateľnú činnosť. Dobrý cieľ je vždy formulovaný pomocou aktívnych slovies v neurčitku (podľa taxonómií). Vyhnite sa pasívnym slovám ako „dieťa pochopí“ alebo „dieťa sa oboznámi“ – to sa nedá objektívne zmerať. Namiesto toho použite slovesá ako: pomenovať, triediť, porovnať, nakresliť, vysvetliť, zapojiť sa. Cieľ vždy opisuje skúsenosť a činnosť dieťaťa, nie činnosť učiteľky.

• Nesprávne: „Nakresliť jablko.“
• Správne: „Uplatniť farebnú rozmanitosť (VÝKON) podľa vlastného pozorovania (KVALITA) v produkte kresby (ČINNOSŤ)“.

Krok 3: Aktivita a vzdelávacia stratégia (váš dopravný prostriedok)

Až teraz, keď viete, kam idete (cieľ), vyberáte dopravný prostriedok (aktivitu). Aktivita je vami vytvorená a riadená situácia, prostredie alebo edukačná hra, v ktorej má dieťa priestor daný cieľ dosiahnuť. Môže to byť ranný kruh, riadený experiment s vodou, voľná hra v kútiku stavebníc alebo didaktická hra na koberci. Tu zapájate svoju kreativitu a poznanie svojej triedy.

Dominantným nástrojom v MŠ má byť vždy edukačná hra. Tu premeňte odborný cieľ na „hravý cieľ“ pre deti, aby hneď vedeli, čo je ich úlohou (napr. „Deti, pomôžeme veveričke roztriediť zásoby?“)

Krok 4: Reflexia a evaluácia (pohľad do spätného zrkadla)

Plánovanie nekončí odložením hračiek. Posledným, no pre váš profesionálny rast najdôležitejším krokom, je reflexia. Po ukončení aktivity sa na chvíľu zastavte a pýtajte sa:

• Dosiahli deti stanovený cieľ?
• Ktoré deti reagovali spontánne a nadšene?
• Ktoré deti potrebovali moju individuálnu podporu a prečo?
• Bola zvolená aktivita primeraná k cieľu, alebo ju musím nabudúce upraviť?

Praktické príklady z praxe: Od teórie k aktivite v triede

Teóriu už ovládame. Ako to však vyzerá v reálnej triednej príprave?

PRÍKLAD 1: Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia Situácia: V triede máte deti, ktoré sa hanbia hovoriť pred skupinou a odpovedajú len jednoslovne.

• Výkonový štandard: Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami – deťmi i dospelými.
• Výchovno-vzdelávací cieľ (operacionalizovaný): Zapojiť sa do riadeného rozhovoru v malej skupine aspoň jednou rozvitou vetou na tému „Môj víkend“
• Aktivita: Hra s hovoriacim klbkom. Deti sedia v rannom kruhu. Učiteľka drží klbko a povie jednu vetu o svojom víkende. Potom hodí klbko dieťaťu. Kto drží klbko, má bezpečný priestor na rozprávanie.
• Reflexia učiteľky: Zapojil sa aj tichý Maťko? Potreboval návodné otázky? Udržali ostatné deti pozornosť?

PRÍKLAD 2: Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami. Situácia: Blíži sa jeseň, deti vonku neustále zbierajú prírodniny a hrajú sa s nimi.

• Výkonový štandard: V skupine objektov určí objekt na základe daného pravidla (napr. farba, tvar, veľkosť).
• Výchovno-vzdelávací cieľ (operacionalizovaný): Samostatne roztriediť jesenné prírodniny (gaštany, žalude, šípky) do pripravených obručí výlučne na základe ich druhu.
• Aktivita: „Jesenná pátračka“ – Učiteľka na koberec vysype košík zmiešaných prírodnín a deti majú za úlohu vytvoriť čisté skupiny predmetov a určiť, v ktorej obruči je ich najviac.
• Reflexia učiteľky: Rozumeli deti pravidlu triedenia? Dokázali spolupracovať bez konfliktov?

Aby sme si celý proces vedeli predstaviť ešte konkrétnejšie, pozrime sa na jeden reálny príklad plánovania. Nasledujúca ukážka z pedagogickej praxe ukazuje, ako sa môže jeden výkonový štandard postupne rozpracovať do cieľov, aktivít a reflexie.

Vidíte ten rozdiel? S takto nastaveným plánom prichádzate do triedy s istotou. Viete, čo idete robiť, prečo to idete robiť a ako si overíte, či to fungovalo. Podobným spôsobom je možné plánovať aj ďalšie vzdelávacie oblasti.

5 overených tipov, ako si uľahčiť plánovanie v materskej škole

Ak chcete plánovanie naozaj zefektívniť, vyskúšajte tieto overené rady:

1. Začínajte vždy cieľom, nikdy nie obrázkami na internete. Je obrovským pokušením nájsť nádhernú aktivitu a snažiť sa ju „napasovať“ na nejaký štandard. Otočte to. Najprv si ujasnite cieľ podľa ŠkVP. Až potom hľadajte inšpiráciu.
2. Plánujte v logických blokoch: Nevytvárajte izolované aktivity. Ak je témou týždňa „Naše mesto“, prepojte matematiku, jazyk aj umenie do jedného zmysluplného celku. Dieťa sa učí v súvislostiach.
3. Nasledujte deti (situačné plánovanie): Najlepšie aktivity často vymyslia deti samy. Ak ráno nájdu zamrznutú mláku, odložte plánovanú aktivitu a zmeňte cieľ na skúmanie vlastností ľadu. Flexibilita a schopnosť situačného rozhodovania je znakom kvalitnej učiteľky.
4. Menej je niekedy oveľa viac: Nesnažte sa do jedného dňa natlačiť päť rôznych oblastí. Jedna premyslená pedagogická situácia má pre rozvoj dieťaťa vyššiu hodnotu než povrchné preskakovanie z činnosti do činnosti.
5. Všetky oblasti sú prepojené: Vzdelávacie oblasti sú vzájomne prestupné. Ciele z matematiky môžete prirodzene napĺňať aj počas pobytu vonku alebo pri cvičení.
6. Vytvorte si vlastnú banku nápadov a cieľov: Ak sa vám nejaká aktivita prepojená s cieľom osvedčila, zapíšte si ju. O rok nebudete musieť začínať od začiatku.

Keď potrebujete pomocnú ruku: Od štandardov k praxi

Je úplne v poriadku, ak sa vám zdá premena desiatok výkonových štandardov na konkrétne ciele náročná a pohlcujúca čas. Práve to je krok, ktorý učiteľky vyčerpáva najviac. Nemusíte na to však byť samy. Vnímam potreby učiteliek a rešpektujem váš čas, ktorý by ste mali venovať predovšetkým samotným deťom a zaslúženému oddychu.

Preto som vytvorila metodickú príručku „Od štandardov k praxi“. Nie je to ďalší zbytočný teoretický dokument, na ktorý bude padať prach. Je to vaša tichá, skúsená kolegyňa, ktorá vám kedykoľvek pošepká dobrý nápad. Ak by ste chceli nahliadnuť dovnútra, môžete si tu stiahnuť bezplatnú ukážku z príručky a vyskúšať si tento prístup vo vašej triede už zajtra.

V tejto príručke nájdete prehľadne a odborne vypracované príklady, ako preformulovať štandardy zo ŠVP na konkrétne ciele. Navyše, prináša zásobník odskúšaných aktivít prispôsobených rôznym vekovým úrovniam a ponúka otázky pre vašu dennú reflexiu. Je vytvorená z praxe a pre prax.

Záver: Plánovanie je o vás a vašich deťoch

Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole skutočne nemusí byť strašiakom. Keď si osvojíte logiku prepojenia: Výkonový štandard → Cieľ → Aktivita → Reflexia, vaša práca získa hlbší zmysel.

Prestanete vnímať dokumenty ako zbytočnú byrokraciu a začnete ich používať ako nástroje. Uvidíte, čo sa deti pri aktivitách reálne učia, aké skúsenosti získavajú a ako sa pred vašimi očami ich osobnosť postupne rozvíja. A presne v tom spočíva skutočná krása a podstata pedagogickej práce, ktorú každý deň tak obetavo robíte. Dôverujte svojim schopnostiam, robíte skvelú prácu!

Zdroje:

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. Adaptácie výkonových štandardov: Metodický materiál k plánovaniu výchovno-vzdelávacej činnosti v materských školách [online]. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2016.

PALESCHOVÁ, Jana. Školský vzdelávací program a plánovanie v materskej škole. 1. vyd. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015. 58 s. ISBN 978–80-565‑1063‑6.

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách: Konsolidované znenie [online]. Bratislava : Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 2022.

GUZIOVÁ, Katarína a kol. Metodika predprimárneho vzdelávania. 1. vyd. Partizánske : EXPRESPRINT s. r. o. pre Štátny pedagogický ústav, 2011. 352 s. ISBN 978–80-968777–3‑7.

PUPALA, Branislav – VANČÍKOVÁ, Katarína a kol. Povinné predprimárne vzdelávanie: Sprievodca cieľmi a obsahom. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2021. ISBN 978–80-8118–260‑0.

Článok Plánovanie v materskej škole: Ako premeniť výkonové štandardy na konkrétne ciele a aktivity je zobrazený ako prvý na Radostné detstvo.