Inklúzia v školskom vzdelávacom programe materskej školy: postup a vzory

Od 1. januára 2026 vstupujú do praxe materských škôl legislatívne zmeny, s  ktorými úzko súvisí aj povinnosť zosúladiť Školský vzdelávací program (ŠkVP) najneskôr do 31. augusta 2026. Témou, ktorá u riaditeliek a učiteliek rezonuje momentálne najviac, je inklúzia v školskom vzdelávacom programe materskej školy.

Mnohé školy si kladú legitímnu otázku: Stačí do dokumentu doplniť pár viet, alebo je potrebné napísať úplne novú kapitolu? Tento článok vás krok za krokom prevedie tým, čo presne sa mení, ako inklúziu správne uchopiť, a ponúkne vám aj konkrétne vzory textov, aby ste sa vyhli zbytočnej byrokracii.

Ako má vyzerať inklúzia v ŠkVP a  v každodennej praxi?

Najväčším mýtom je predstava, že inklúzia sa týka iba detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). V materskej škole sa inkluzívne vzdelávanie vzťahuje na každé jedno prijaté dieťa.

Cieľom vašej materskej školy má byť prispôsobenie sa každému dieťaťu tak, aby sa dieťa nemuselo „prispôsobovať“ škole. V praxi to znamená vytváranie takého prostredia, v ktorom sa môže každé dieťa zapojiť do činností tempom a spôsobom, ktorý rešpektuje jeho osobitosti a rozvojové možnosti.

4 kľúčové oblasti, ktoré nesmú v novej kapitole chýbať

Nová kapitola nesmie byť len zoznamom teoretických fráz, ale má opísať váš skutočný systém podpory. Odporúča sa, aby ste v nej konkrétne opísali tieto 4 oblasti:

1. 1. Pedagogická podpora v triede: Ako učiteľky diferencujú aktivity, prispôsobujú náročnosť úloh a organizujú činnosti priamo v bežnej triede. Napríklad: prispôsobujú úlohy schopnostiam detí, používajú rôzne metódy učenia (hra, pohyb, tvorba), pomáhajú deťom, ktoré potrebujú viac času alebo vysvetlenia.

      V praxi prispôsobenie schopnostiam detí znamená, že učiteľka nepracuje s jednou úlohou pre všetky deti, ale volí rôznu úroveň náročnosti. V príručke OD ŠTANDARDOV K PRAXI sú ku každému výkonovému štandardu pripravené viaceré ciele a činnosti usporiadané podľa náročnosti, vďaka čomu má učiteľka konkrétnu oporu pri plánovaní a môže flexibilne reagovať na rôznorodosť detí.

   2. Individuálna podpora: Ako vaša škola pristupuje ku konkrétnym deťom s ťažkosťami. Napríklad: individulálne aktivity, prispôsobenie temnpu učenia, špeciálne pomôcky alebo prístup.
   3. Tím a spolupráca: Ako u vás funguje spolupráca učiteliek s rodičmi, prípadne s odbornými zamestnancami a zariadeniami poradenstva a prevencie pri včasnom rozpoznávaní potrieb dieťaťa. Napríklad: školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd alebo spolupráca s poradenskými centrami.
   4.  Klíma a bezpečie: Ako škola buduje prijímajúcu klímu a aké preventívne opatrenia uplatňuje, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii či segregácii.

💡 Strategický tip pre riaditeľky: Inklúzia zvyčajne nie je iba jedna odseknutá kapitola vzadu v dokumente. Jej princípy sa prirodzene premietajú aj do ďalších častí ŠkVP, ako sú charakteristika školy (hodnoty, filozofia), podmienky vzdelávania (úprava prostredia) či pedagogické stratégie (diferenciácia, kooperatívne učenie).

5 praktických krokov pre riaditeľky pri úprave ŠkVP

Aby ste len nekopírovali cudzie texty, využite tento jednoduchý postup pre riaditeľky:

• • Krok 1: Zhodnoťte realitu školy. Aké rôzne potreby detí sa u vás reálne objavujú? S akými podpornými opatreniami už máte skúsenosti?

• • Krok 2: Zanalyzujte prax učiteliek. Ako vaše učiteľky prispôsobujú aktivity rôznym schopnostiam detí a ako reagujú na rozdielne tempo učenia?

• • Krok 3: Určite oblasti v ŠkVP. Zadefinujte si, kde všade sa inklúzia v dokumente objaví.

• • Krok 4: Vytvorte konkrétny text. Využite vaše zistenia a opíšte, ako u vás prebieha napríklad spolupráca s rodičmi a odborníkmi.

• • Krok 5: Overte súlad s praxou. Prečítajte si výsledok a spýtajte sa sami seba: Je výsledný text skutočne o našej škole, alebo je to len teoretický opis legislatívy?

3 najčastejšie chyby, ktorým sa pri tvorbe určite vyhnite

Pri úprave dokumentov sa v praxi materských škôl objavuje niekoľko typických nedorozumení, ktoré vám pri inšpekcii môžu spôsobiť zbytočné problémy. Dajte si pozor najmä na tieto tri:

• • ❌ Kopírovanie textov a teórie: ŠkVP nemá obsahovať prepisy z metodických materiálov, kurikulárnych dokumentov ani dlhé pedagogické teórie. Má vecným jazykom opísať skutočnú prax vašej školy.

• • ❌ Písanie príliš všeobecných fráz: Veta „Materská škola podporuje inkluzívne vzdelávanie“ inšpekcii nehovorí nič o tom, ako reálne s deťmi pracujete. Opíšte konkrétne kroky, napríklad ako učiteľky ponúkajú rôzne úrovne náročnosti aktivít.

• • ❌ Text, ktorý neodráža realitu: Toto je najdôležitejšie pravidlo – ak do programu napíšete, že učiteľky diferencujú aktivity, musí sa to skutočne odohrávať v každodennej pedagogickej praxi vašich tried.

📚 Vytvorte si ŠkVP, ktorý skutočne žije! Správne zapracovaná inklúzia v školskom vzdelávacom programe materskej školy nemá byť iba formálnym textom vytvoreným pre potreby inšpekcie či byrokracie. S premietnutím princípov inklúzie, formulovaním cieľov, diferenciáciou úloh a sebareflexiou vám krok za krokom pomôže odborná príručka Od štandardov k praxi. Nájdete v nej vypracované všetky vzdelávacie štandardy ŠVP s konkrétnymi cieľmi a aktivitami podľa úrovní U1-U5. 

Zobraziť príručku Od štandardov k praxi

Inšpirácia do ŠkVP: Krátke formulácie pre špecifické situácie

Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu neexistuje jedna univerzálna veta, ktorú by mali použiť všetky materské školy. Text kapitoly má vždy vychádzať z vášho pedagogického zamerania a reality vo vašich triedach.

Môžete sa inšpirovať týmito krátkymi formulkami a upraviť si ich pre vaše potreby:

• • Identifikácia potrieb: „Potreby detí identifikujeme prostredníctvom pedagogického pozorovania. Učiteľky sledujú prejavy detí počas každodenných aktivít a pri identifikovaní potrieb spolupracujeme s rodičmi a odborníkmi“.

• • Rôzne tempo učenia: „Aktivity sú organizované tak, aby umožňovali rôzne tempo práce. Učiteľky ponúkajú deťom rôzne úrovne náročnosti aktivít a pri činnostiach majú deti možnosť pracovať vlastným tempom“.

• • Jazyková bariéra: „Učiteľky využívajú vizuálne pomôcky a názorné aktivity. Deti sú zapájané do aktivít podporujúcich rozvoj komunikácie, pri ktorých sa využívajú hry podporujúce rozvoj slovnej zásoby“.

• • Príklad pre MŠ zameranú na pohyb: „Materská škola podporuje zapojenie všetkých detí do pohybových aktivít prostredníctvom diferencovaných pohybových hier a cvičení, ktoré rešpektujú individuálne schopnosti detí. Niektoré deti sa zapájajú do dynamických hier, iné si volia pomalšie tempo alebo jednoduchšie varianty pohybu“.

3 komplexné vzory textov do vášho ŠkVP

Vyberte si štýl, ktorý najlepšie vystihuje charakter vašej materskej školy. Tieto texty si môžete skopírovať a následne upraviť.

VZOR 1: Odborný a univerzálny

Inkluzívne vzdelávanie Naša škola vytvára podmienky na vzdelávanie všetkých detí s rešpektovaním ich individuálnych potrieb, možností a osobitostí. Inkluzívne vzdelávanie chápeme ako súčasť každodennej pedagogickej praxe, ktorej cieľom je umožniť každému dieťaťu aktívne sa zapájať do výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvíjať svoj potenciál a zažívať prijatie, bezpečie a úspech.

• • Diferenciácia vo vzdelávaní: Pri plánovaní a realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti zohľadňujeme rozdiely medzi deťmi v oblasti tempa učenia, úrovne schopností, komunikačných zručností, sociálneho fungovania, záujmov, skúseností a potrieb podpory. Pedagogické stratégie smerujú k tomu, aby sa všetky deti mohli zúčastňovať spoločných aktivít primeraným spôsobom a v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam.

• • Prax učiteliek: Učiteľky využívajú diferenciáciu úloh, prispôsobovanie náročnosti činností, individuálny prístup, názornosť, podporu v komunikácii, kooperatívne učenie a zážitkové formy práce.

• • Identifikácia potrieb a podpora: Potreby detí identifikujeme najmä prostredníctvom systematického pedagogického pozorovania, priebežného hodnotenia pokroku detí, rozhovorov so zákonnými zástupcami a spolupráce s odbornými zamestnancami a poradenskými zariadeniami. V prípade potreby škola zabezpečuje poskytovanie podporných opatrení v súlade s platnou legislatívou a možnosťami školy. Podporné opatrenia smerujú k tomu, aby sa odstránili alebo zmiernili bariéry vo vzdelávaní.

• • Sociálne prostredie a spolupráca: Súčasťou inkluzívneho prístupu je aj vytváranie bezpečného, podporného a rešpektujúceho sociálneho prostredia. Pedagogickí zamestnanci vedú deti k vzájomnej úcte, spolupráci, prijatiu odlišností a citlivej komunikácii. Škola spolupracuje so zákonnými zástupcami detí ako s partnermi vo výchove a vzdelávaní. Spoločným cieľom tejto spolupráce je pomenovať potreby dieťaťa, nastaviť primeranú podporu a priebežne vyhodnocovať jej účinnosť. Pedagogickí zamestnanci sa priebežne vzdelávajú v oblasti inkluzívneho vzdelávania a diferencovaného prístupu.

VZOR 2: Konkrétny a praktický 

Inkluzívny prístup školy k vzdelávaniu detí Naša škola vychádza z presvedčenia, že každé dieťa má právo na prijatie, rešpekt, podporu a primerané podmienky na učenie a rozvoj. Inkluzívny prístup nevnímame ako osobitnú oblasť oddelenú od bežného života školy, ale ako prirodzený spôsob organizovania pedagogickej práce, komunikácie a spolupráce s deťmi a ich rodinami.

• • Prispôsobenie aktivít: V pedagogickom procese rešpektujeme, že deti sa od seba odlišujú v tempe učenia, spôsobe zapájania sa do činností, miere samostatnosti, úrovni komunikácie či v potrebe podpory. Z tohto dôvodu učiteľky plánujú činnosti tak, aby boli prístupné pre rôzne deti. Pri aktivitách využívajú viacero foriem vysvetlenia, názorné pomôcky, praktické činnosti, prácu vo dvojiciach a skupinách, možnosť voľby a primerané úpravy zadania.

• • Rozpoznávanie potrieb: Dôležitou súčasťou práce školy je včasné rozpoznávanie potrieb detí. Učiteľky sledujú deti pri každodenných činnostiach, v hre, v komunikácii aj pri plnení úloh. Na základe pedagogického pozorovania vyhodnocujú, ktoré dieťa potrebuje väčšiu podporu, iný spôsob vedenia, viac času, názornosť alebo spoluprácu s ďalšími odborníkmi.

• • Realizácia podpory: Pri poskytovaní podpory vychádzame z konkrétnych potrieb dieťaťa. Cieľom školy je, aby podpora nebola zameraná iba na ťažkosti, ale aby nadväzovala aj na silné stránky dieťaťa, jeho záujmy a možnosti. Podporné opatrenia realizujeme tak, aby bolo dieťa čo najviac zapojené do spoločného života triedy a školy.

• • Klíma a reflexia: V škole vytvárame prostredie, v ktorom sa deti učia vzájomnému rešpektu, spolupráci, trpezlivosti a prijatiu odlišností. Pedagogickí zamestnanci cielene rozvíjajú sociálnu klímu triedy, podporujú bezpečné vzťahy a venujú pozornosť prevencii vylučovania. Dôležitou súčasťou je rozhovor a vedenie detí k empatickému správaniu. Rodičov priebežne informujeme o vývine a potrebách dieťaťa a usilujeme sa o partnerskú, vecnú komunikáciu. Kvalitu inkluzívneho vzdelávania škola priebežne vyhodnocuje a pedagógovia reflektujú účinnosť zvolených postupov.

VZOR 3: Hodnotovo a vzťahovo ladený 

Škola otvorená pre všetky deti Naša škola sa usiluje byť miestom, v ktorom má každé dieťa možnosť patriť, rozvíjať sa a zažívať prijatie. Inkluzívne vzdelávanie chápeme ako prístup, ktorý stavia na úcte k jedinečnosti každého dieťaťa a na presvedčení, že rôznorodosť je prirodzenou a hodnotnou súčasťou života školy.

• • Citlivý prístup a primeranosť: Cieľom školy je vytvárať také podmienky, aby sa každé dieťa mohlo učiť, napredovať a prežívať úspech podľa svojich možností. Pri práci s deťmi rešpektujeme ich individuálne tempo, osobnostné zvláštnosti, silné stránky, záujmy aj oblasti, v ktorých potrebujú podporu. Pedagogickí zamestnanci pristupujú k deťom citlivo a diferencovane. Činnosti plánujú tak, aby boli zmysluplné, primerané a prístupné širokému spektru detí. Využívajú metódy, ktoré podporujú aktivitu, spoluprácu, názornosť a bezpečné skúšanie.

• • Budovanie vzťahov a atmosféry: Súčasťou inkluzívneho prostredia je pre nás nielen prispôsobovanie pedagogických činností, ale aj budovanie vzťahov. V škole cielene vytvárame atmosféru dôvery, rešpektu a spolupráce. Deti vedieme k tomu, aby si všímali potreby druhých, učili sa prijímať odlišnosti a správali sa k sebe ohľaduplne. Každodenné situácie využívame na rozvoj empatie, komunikácie a spolupatričnosti.

• • Podpora a rodina: Potreby detí poznávame prostredníctvom každodenného pozorovania, rozhovorov, pedagogickej reflexie a spolupráce s rodinou. Ak dieťa potrebuje väčšiu mieru podpory, škola hľadá vhodné riešenia v spolupráci so zákonnými zástupcami a podľa potreby aj s odborníkmi. Za dôležitú súčasť inkluzívneho vzdelávania považujeme aj partnerskú spoluprácu s rodinou. Rodičov vnímame ako významných partnerov, ktorí poznajú svoje dieťa a môžu škole pomôcť lepšie porozumieť jeho potrebám.

• • Rast dospelých: Škola zároveň vytvára priestor na profesijný rast pedagogických zamestnancov. Podporujeme odborné vzdelávanie a zdieľanie skúseností, pretože kvalitné inkluzívne prostredie vzniká tam, kde sa rozvíjajú nielen deti, ale aj dospelí, ktorí ich sprevádzajú.

Záver: V ďalšom článku sa detailne pozriem na druhú novú povinnú kapitolu pre váš ŠkVP: Stratégiu digitálnej transformácie vzdelávania, a ukážeme si, prečo sa digitalizácie v materskej škole vôbec nemusíte báť.