Od 1. januára 2026 musí školský vzdelávací program obsahovať aj systém podpory detí v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania (§ 7 ods. 4 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 323/2025 Z. z.). Materské školy mali svoj ŠkVP s novelou zosúladiť do 31. augusta 2026.
Ak už kapitolu vo svojom programe máte, pomôže vám tento článok skontrolovať, či naozaj opisuje prax vašej školy. Ak ju ešte dolaďujete, nájdete tu postup, najčastejšie chyby a vzory textov, ktoré si môžete prispôsobiť.
Ako má vyzerať inklúzia v ŠkVP a v každodennej praxi?
Najčastejším omylom je predstava, že inklúzia sa týka iba detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Školský zákon chápe inkluzívne vzdelávanie ako spoločnú výchovu a vzdelávanie založené na rovnosti príležitostí, na podpore každého dieťaťa s ohľadom na jeho potreby a na rešpektovaní individuálnych osobitostí. V materskej škole sa teda týka každého prijatého dieťaťa.
Cieľom je, aby sa materská škola prispôsobovala deťom, nie deti škole. V praxi to znamená vytvárať prostredie, v ktorom sa každé dieťa môže zapojiť do činností tempom a spôsobom, ktorý rešpektuje jeho osobitosti a rozvojové možnosti.
4 oblasti, ktoré by v kapitole nemali chýbať
Kapitola nemá byť súborom teoretických fráz, ale opisom vášho skutočného systému podpory. Odporúčam v nej konkrétne opísať tieto štyri oblasti:
- Pedagogická podpora v triede: ako učiteľky diferencujú aktivity, prispôsobujú náročnosť úloh a organizujú činnosti priamo v bežnej triede, napríklad používajú rôzne metódy (hra, pohyb, tvorba) a pomáhajú deťom, ktoré potrebujú viac času alebo vysvetlenia. V praxi to znamená, že učiteľka nepracuje s jednou úlohou pre všetky deti, ale ponúka rôznu úroveň náročnosti. V príručke Od štandardov k praxi sú ku každému výkonovému štandardu pripravené ciele a činnosti usporiadané podľa náročnosti, takže máte konkrétnu oporu pri plánovaní.
- Individuálna podpora: ako vaša škola pristupuje ku konkrétnym deťom, ktoré potrebujú viac podpory, napríklad individuálne aktivity, prispôsobenie tempa učenia, špeciálne pomôcky alebo iný spôsob vedenia.
- Tím a spolupráca: ako spolupracujú učiteľky s rodičmi, s odbornými zamestnancami (napríklad školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd) a so zariadeniami poradenstva a prevencie pri včasnom rozpoznávaní potrieb dieťaťa.
- Klíma a bezpečie: ako škola buduje prijímajúcu atmosféru a akými opatreniami predchádza diskriminácii a segregácii.
💡 Tip pre riaditeľky: Inklúzia nie je len jedna kapitola oddelená od zvyšku dokumentu. Jej princípy sa prirodzene premietajú aj do ďalších častí ŠkVP, napríklad do poslania a cieľov školy, podmienok výchovy a vzdelávania (úprava prostredia) či pedagogických stratégií (diferenciácia, kooperatívne učenie).
5 praktických krokov pri úprave ŠkVP
- Krok 1: Zhodnoťte realitu školy. Aké rôzne potreby detí sa u vás objavujú? S akými podpornými opatreniami už máte skúsenosti?
- Krok 2: Pozrite sa na prax učiteliek. Ako prispôsobujú aktivity rôznym schopnostiam detí a ako reagujú na rozdielne tempo učenia?
- Krok 3: Určite miesta v ŠkVP. Ujasnite si, v ktorých častiach dokumentu sa inklúzia objaví.
- Krok 4: Napíšte konkrétny text. Využite svoje zistenia a opíšte, ako u vás prebieha napríklad spolupráca s rodičmi a odborníkmi.
- Krok 5: Overte súlad s praxou. Prečítajte si výsledok a opýtajte sa: Je tento text naozaj o našej škole, alebo je to len všeobecný opis legislatívy?
3 najčastejšie chyby
Prevzatý text bez úpravy. ŠkVP nemá obsahovať prepisy z metodických materiálov, kurikulárnych dokumentov ani dlhé pedagogické teórie. Má vecným jazykom opísať skutočnú prax vašej školy.
Príliš všeobecné frázy. Veta „Materská škola podporuje inkluzívne vzdelávanie.“ nehovorí nič o tom, ako s deťmi naozaj pracujete. Opíšte konkrétne kroky, napríklad ako učiteľky ponúkajú rôzne úrovne náročnosti aktivít.
Text, ktorý neodráža realitu. Toto je najdôležitejšie pravidlo: ak do programu napíšete, že učiteľky diferencujú aktivity, musí sa to naozaj diať v každodennej práci vašich tried.
📚 ŠkVP, ktorý žije. Dobre spracovaná inklúzia nie je formálny text do šuplíka. Pri formulovaní cieľov, diferenciácii úloh a reflexii vám pomôže príručka Od štandardov k praxi: nájdete v nej všetky výkonové štandardy ŠVP rozpracované do konkrétnych cieľov a aktivít podľa úrovní U1 až U4.
Pozrieť príručku Od štandardov k praxi
Krátke formulácie pre konkrétne situácie
Neexistuje jedna univerzálna veta, ktorú by mali použiť všetky materské školy. Text kapitoly má vychádzať z vášho zamerania a zo skutočnosti vo vašich triedach. Tieto formulácie berte ako inšpiráciu na úpravu:
- Rozpoznávanie potrieb: „Potreby detí rozpoznávame prostredníctvom pedagogického pozorovania. Učiteľky sledujú prejavy detí počas každodenných činností a pri rozpoznávaní potrieb spolupracujú s rodičmi a odborníkmi.“
- Rôzne tempo učenia: „Činnosti organizujeme tak, aby umožňovali rôzne tempo práce. Učiteľky ponúkajú deťom rôzne úrovne náročnosti a deti majú možnosť pracovať vlastným tempom.“
- Jazyková bariéra: „Učiteľky využívajú obrázkovú podporu a názorné činnosti. Deti zapájame do hier, ktoré podporujú rozvoj komunikácie a slovnej zásoby.“
- Materská škola zameraná na pohyb: „Všetky deti zapájame do pohybových aktivít prostredníctvom diferencovaných hier a cvičení, ktoré rešpektujú individuálne schopnosti detí. Niektoré deti sa zapájajú do dynamických hier, iné si volia pomalšie tempo alebo jednoduchšie varianty pohybu.“
3 komplexné vzory textov do ŠkVP
Vyberte si štýl, ktorý najlepšie zodpovedá vašej materskej škole. Vzory nie sú určené na doslovné prevzatie: poslúžia ako kostra, ktorú naplníte tým, čo sa u vás naozaj deje.
Vzor 1: Odborný a univerzálny
Inkluzívne vzdelávanie. Naša škola vytvára podmienky na vzdelávanie všetkých detí s rešpektovaním ich individuálnych potrieb, možností a osobitostí. Inkluzívne vzdelávanie chápeme ako súčasť každodennej pedagogickej praxe, ktorej cieľom je umožniť každému dieťaťu aktívne sa zapájať do výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvíjať svoj potenciál a zažívať prijatie, bezpečie a úspech.
- Diferenciácia vo vzdelávaní: Pri plánovaní a realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti zohľadňujeme rozdiely medzi deťmi v tempe učenia, úrovni schopností, komunikačných zručnostiach, sociálnom fungovaní, záujmoch, skúsenostiach a potrebe podpory. Pedagogické stratégie smerujú k tomu, aby sa všetky deti mohli zúčastňovať spoločných činností primeraným spôsobom a v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam.
- Prax učiteliek: Učiteľky využívajú diferenciáciu úloh, prispôsobovanie náročnosti činností, individuálny prístup, názornosť, podporu v komunikácii, kooperatívne učenie a zážitkové formy práce.
- Rozpoznávanie potrieb a podpora: Potreby detí rozpoznávame najmä systematickým pedagogickým pozorovaním, priebežným hodnotením pokroku detí, rozhovormi so zákonnými zástupcami a spoluprácou s odbornými zamestnancami a so zariadeniami poradenstva a prevencie. V prípade potreby škola zabezpečuje podporné opatrenia v súlade s platnými predpismi a svojimi možnosťami. Podporné opatrenia smerujú k tomu, aby sa bariéry vo vzdelávaní odstránili alebo zmiernili.
- Sociálne prostredie a spolupráca: Súčasťou inkluzívneho prístupu je bezpečné, podporné a rešpektujúce sociálne prostredie. Pedagogickí zamestnanci vedú deti k vzájomnej úcte, spolupráci, prijatiu odlišností a citlivej komunikácii. So zákonnými zástupcami spolupracujeme ako s partnermi; spoločne pomenúvame potreby dieťaťa, nastavujeme primeranú podporu a priebežne vyhodnocujeme jej účinnosť. Pedagogickí zamestnanci sa priebežne vzdelávajú v oblasti inkluzívneho vzdelávania a diferencovaného prístupu.
Vzor 2: Konkrétny a praktický
Inkluzívny prístup školy k vzdelávaniu detí. Naša škola vychádza z presvedčenia, že každé dieťa má právo na prijatie, rešpekt, podporu a primerané podmienky na učenie a rozvoj. Inkluzívny prístup nevnímame ako osobitnú oblasť oddelenú od bežného života školy, ale ako prirodzený spôsob organizovania pedagogickej práce, komunikácie a spolupráce s deťmi a ich rodinami.
- Prispôsobenie činností: Rešpektujeme, že deti sa od seba odlišujú v tempe učenia, spôsobe zapájania sa do činností, miere samostatnosti, úrovni komunikácie či v potrebe podpory. Učiteľky preto plánujú činnosti tak, aby boli prístupné rôznym deťom. Využívajú viacero spôsobov vysvetlenia, názorné pomôcky, praktické činnosti, prácu vo dvojiciach a skupinách, možnosť voľby a primerané úpravy zadania.
- Rozpoznávanie potrieb: Dôležitou súčasťou práce školy je včasné rozpoznávanie potrieb detí. Učiteľky sledujú deti pri každodenných činnostiach, v hre, v komunikácii aj pri plnení úloh. Na základe pozorovania vyhodnocujú, ktoré dieťa potrebuje väčšiu podporu, iný spôsob vedenia, viac času, názornosť alebo spoluprácu s ďalšími odborníkmi.
- Poskytovanie podpory: Pri podpore vychádzame z konkrétnych potrieb dieťaťa. Podpora sa nezameriava iba na ťažkosti, ale nadväzuje aj na silné stránky dieťaťa, jeho záujmy a možnosti. Podporné opatrenia realizujeme tak, aby bolo dieťa čo najviac zapojené do spoločného života triedy a školy.
- Klíma a reflexia: Vytvárame prostredie, v ktorom sa deti učia vzájomnému rešpektu, spolupráci, trpezlivosti a prijatiu odlišností. Pedagogickí zamestnanci cielene rozvíjajú sociálnu klímu triedy, podporujú bezpečné vzťahy a venujú pozornosť prevencii vylučovania. Rodičov priebežne informujeme o vývine a potrebách dieťaťa a usilujeme sa o partnerskú, vecnú komunikáciu. Kvalitu inkluzívneho vzdelávania škola priebežne vyhodnocuje a učiteľky reflektujú účinnosť zvolených postupov.
Vzor 3: Hodnotovo a vzťahovo ladený
Škola otvorená pre všetky deti. Naša škola sa usiluje byť miestom, kde má každé dieťa možnosť patriť, rozvíjať sa a zažívať prijatie. Inkluzívne vzdelávanie chápeme ako prístup, ktorý stavia na úcte k jedinečnosti každého dieťaťa a na presvedčení, že rôznorodosť je prirodzenou a hodnotnou súčasťou života školy.
- Citlivý prístup a primeranosť: Vytvárame podmienky, aby sa každé dieťa mohlo učiť, napredovať a prežívať úspech podľa svojich možností. Rešpektujeme individuálne tempo detí, ich osobnostné zvláštnosti, silné stránky, záujmy aj oblasti, v ktorých potrebujú podporu. Učiteľky plánujú činnosti tak, aby boli zmysluplné, primerané a prístupné širokému spektru detí, a využívajú metódy, ktoré podporujú aktivitu, spoluprácu, názornosť a bezpečné skúšanie.
- Budovanie vzťahov a atmosféry: Súčasťou inkluzívneho prostredia je nielen prispôsobovanie činností, ale aj budovanie vzťahov. Cielene vytvárame atmosféru dôvery, rešpektu a spolupráce. Deti vedieme k tomu, aby si všímali potreby druhých, prijímali odlišnosti a správali sa k sebe ohľaduplne. Každodenné situácie využívame na rozvoj empatie, komunikácie a spolupatričnosti.
- Podpora a rodina: Potreby detí poznávame prostredníctvom každodenného pozorovania, rozhovorov, pedagogickej reflexie a spolupráce s rodinou. Ak dieťa potrebuje väčšiu mieru podpory, hľadáme riešenia spolu so zákonnými zástupcami a podľa potreby aj s odborníkmi. Rodičov vnímame ako partnerov, ktorí svoje dieťa poznajú najlepšie a môžu nám pomôcť lepšie porozumieť jeho potrebám.
- Rast dospelých: Škola vytvára priestor na profesijný rast pedagogických zamestnancov. Podporujeme odborné vzdelávanie a zdieľanie skúseností, pretože kvalitné inkluzívne prostredie vzniká tam, kde sa rozvíjajú nielen deti, ale aj dospelí, ktorí ich sprevádzajú.
Záver
Kapitola o systéme podpory detí nie je formalita. Je príležitosťou pomenovať to, čo mnohé učiteľky robia každý deň. Druhej novej kapitole ŠkVP, stratégii digitálnej transformácie vzdelávania, sa venujem v článku Digitalizácia v školskom vzdelávacom programe materskej školy.
Chcete dostávať ďalšie vzory a praktické rady? Prihláste sa na odber noviniek a nové návody, vzory a tipy vám pošlem rovno do e‑mailu.